Rímsko-katolícka Cirkev, farnosť sv. Mikuláša

Ako sme tento rok plesali - obhliadnutie ze farským plesom

19.04.2016 08:08

Ako sme tento rok plesali

9. január 2016 nebol deň, ako ostatné. Od rána sme cestovali z dovolenky na východnom Slovensku a to sme ešte stihli vysadiť našu dcéru na Makove, kde sa jej začínal lyžiarsky výcvik. Bolo asi päť hodín poobede, keď sme utrmácaní po dlhej ceste v snehu/daždi  dorazili do Senca. O dve hodiny sa začína farský ples. Hodiny nemilosrdne ukrajovali vymedzený čas. Ešte čo to zjesť, vybaliť sa, nachystať sa, prezliecť sa, postarať sa  o dozor juniorovi, účes, make up.  O 19-tej sme boli naozaj unavení a s presvedčením:  „Zjeme večeru a hor sa na kute“ sme vyrazili na ples.

Vstúpili sme do budovy Montostroja a ovanula nás tá dôverne známa atmosféra. Príjemné privítanie a známe tváre, ktoré človek či už pozná osobne alebo si ich pamätá z ulíc Senca, iných akcií alebo najčastejšie z kostola.  Prosto normálka.

Úvodné „obrady“, zahájenie plesu, prvé tance. Farský ples v plnom prúde, ľudia sa bavia, tancujú, zastavujú jeden pri druhom. Dámy sa predvádzajú v róbach, každá vyzvedá, kto je ten či tá. Páni už čakajú, kedy zhodia saká a kravaty. Každý zvedavý, čo bude dnes na večeru. Prekvapenie. Novinka. Mňamka. Usporiadatelia prekvapili netradičným menu. Naša únava sa stupňuje, ale na odchod nie je ani pomyslenie. Vydržíme – uvidíme. Začína sa rozdávať tombola. Bereme kopu lístkov, rôzne série, keď to vlani nevyšlo, tento rok musí. Hazardová horúčka vrcholí, samozrejme v kresťanskom duchu.

Je milé stretávať známych a spoznávať nových ľudí. Tu sa zastavíme, tam sa zastavíme, prehodíme zopár slov, čo to si zobneme z bufetového stolu a zasa do tanca. Je milé, že vidíme vo víre tanca a zábavy  mladých, ale aj otca Jozefa a otca Csabu. Hneď sa nám vybaví  don Bosco, Filip Neri a ďalší, ktorí žili s ľudmi, zabávali sa s nimi, ukazovali im cestu, ale ich posolstvom nebolo trpieť na tomto svete, ale žiť a byť svetlom pre druhých.  Prichádza prekvapenie večera. Otec Csaba berie do ruky mikrofón a spieva. Nevedieť, že na pôdiu je práve on, čudovali by sme sa, akého to umelca organizátori pozvali vystupovať na ples. Bomba. Je skvelý. Ľudia sa dožadujú potleskom prídavku. Dav šalie, máme novú Superstar.

Konečne prichádza polnoc. Osvedčené moderátorské esá zahajujú program pre netrpezlivých gamblerov. Mokré ruky žmolia tombolové lístky. Vyjde to dnes konečne? Bude to ďalšie číslo moje? Zasa nie. Alebo? Počkať, počkať. Áno, je to tu. Aj nám sa ušla cena. Hrdo si ju nesieme ku stolu a všetci naši spoluhodovníci tlieskajú. He, aby ste videli, že aj u nášho stolu niekto vyhral.

Stále sa nám nechce ísť domov. Tombola skončila. Tancuje sa. Bufet dostal update. Pribudla kapustnica. Prechádzame sa cez foyer, ale nekráčame do šatne. Práve naopak. Zostávame a stretávame ďalších skvelých ľudí. Potykáme si a rečníme. O všetkom.  Opäť sa na chvíľu objavia naši kňazi, aby ich opäť vtiahla sála do svojich útrob. Všímame si uvoľnenú atmosféru. Vnímame, ako sa ľudia bavia, ako zabudli na bežné starosti, ako tento večer fixuje priateľstvá. Aj my sme súčasťou tohto veľkolepého okamihu. Farský ples nás dostal. Sme jedno spoločenstvo.  Super zábava, výborná hudba, skvelé jedlo, priateľskí ľudia, milí kňazi a ešte výhra v tombola. Čo viac si môže človek ku šťastiu  priať? Snáď, aby tento okamih nikdy neskončil a trval večne. Možno aj v nebi tak bude.

Domov sme odchádzali až nad ránom. Ani sa nám nechcelo odísť, lúčili sme sa veľmi dlho.

A čo dodať na záver? Spomenuli sme snáď všetky pozitíva plesu a predsa zostalo jedno negatívum nevypovedané. Musíme celý rok čakať na ďalší ples. Celý rok. Ale určite sa tam o rok stretneme.

Alex a Slavka Popracovi

----------------------------

 

„Pôjdete na farsky ples?“ položila nám otázku naša veselá susedka. Vždy bol nejaký program. Rodina, výlety, lyžovačky, práca a podobne. Rozhodli sme sa, že tento rok si to nenecháme ujsť. Oslovili sme známych, ale žiaľ ostali sme v tom sami. Napriek tomu padlo jednohlasné „nevadí“. A rozhodnutie stálo za to.

Bolo vidieť, že ples má dlhoročnú tradíciu. Pripravená sála dýchala nadšením. Na mieru šité priateľské slovo pána farára pookrialo na úvod. Živá hudba sprevádzala tanečníkov každého štýlu a veselé tanečné vystúpenia ešte zvyšovali žiarivú náladu. Jedlo bolo až prekvapujúco skvelé, potešilo naše chuťové bunky.

Dojali nás sponzorské dary vo forme dobrovoľných príspevkov, koláče na stoloch od kráľovien plesu, ktoré bolo len zaťažko predstaviť si pobehujúce okolo sporáka. Zahanbiť sa nedal ani personál v podobe mladých dobrovoľníkov s úsmevom podávajúci tie najlepšie výkony.

Všade bolo cítiť všeobjímajúce nadšenie a spokojnosť organizátorov z dobre vykonanej práce. Sme kresťanské spoločenstvo a robíme to pre nás všetkých. Chceme utužovať vzťahy. Byť tam, kde môžeme pomôcť, a keď je čas, vieme sa aj dobre zabávať.

Mali sme radosť, keď sme už pri našom odchode pozerali, ako sa pán farár stále nevzdáva a svojimi úsmevmi a dobrou náladou rozveseľuje svoje okolie. Táto farnosť má ducha spoločenstva. Vďaka všetkým, ktorí sa pričinili.

E. H.

----------------------------

 

Farská tradícia bola zachovaná i tento rok, kedy sme sa ako jedna rodina stretli na farskom plese. Účelom bolo stretnúť sa s priateľmi, porozprávať sa, zabaviť sa, no najmä si znova obnoviť radosť a jednotu medzi nami. Veľkým prínosom bola aj nezištná pomoc od mladých pri obsluhovaní svojich spolu farníkov. Atmosféru oživili aj mladí tanečníci zo súboru Technik, ktorí svojim ľudovým tancom pripomenuli mnohým ich mladosť. Taktiež prekvapenie pána kaplána Csabu povzbudilo do tanca nie jeden pár.  Naozaj atmosféra sa niesla v duchu tohto ročnej myšlienky plesu: „Láska božia je kvetom a milosrdenstvo ovocím.“  Týmto by sme chceli vyjadriť vďaku všetkým organizátorom, sponzorom a dobrovoľníkom, ktorí  nám umožnili zakúsiť božie kvety a ovocie v kruhu farskej rodiny.

Nina Vrábelová

 

Fotogaléria: Ako sme tento rok plesali - obhliadnutie ze farským plesom

Farnosť Senec © 2012 Všetky práva vyhradené.

Created by JuVi