Rímsko-katolícka Cirkev, farnosť sv. Mikuláša

Púť priateľov Božieho služobníka Titusa Zemana

22.08.2016 10:50

Púť priateľov Božieho služobníka Titusa Zemana

Ráno 17.júna sa skupina pútnikov stretla vo Vajnoroch, kde v kostole pri krypte s ostatkami saleziána  dona Titusa Zemana poklonou a modlitbou začala svoje putovanie po stopách jeho účinkovania  na púť do Ríma v Roku milosrdenstva.

Takéto púte organizuje Spoločnosť saleziánov pre prednovicov od roku 2005 a aj staršia generácia  opakovane spoznáva miesta, kde don Titus študoval, pôsobil a kade sprevádzal mladých saleziánov, aby mohli dokončiť štúdium a formáciu.

Počas tejto púte sme pri Svätých bránach obetovali okrem svojich prosieb a predsavzatí aj prosby za úspech Procesu blahorečenia Božieho služobníka Titusa Zemana.

Veľká vďaka patrí nášmu sprievodcovi, vicepostulátorovi Procesu blahorečenia, JCDr. Jozefovi Slivoňovi, SDB.

Naša cesta Rakúskom nás opakovane očarila poriadkom a usporiadanosťou tejto krajiny. Na sv. omši v Maria Neustifte sme si pripomenuli, že kostol slúžil ako miesto prechodu „Titusovcov“ z vtedajšej ruskej  do americkej zóny Rakúska. Náš autobus sa vyšplhal do hôr a postupne sme obdivovali krásu aj záludnosť  Brennerského priesmyku. Vľavo, v strmom lese nocou putovali don Titus a jeho zverenci a dávali pozor, aby ich neobjavili pravidelné policajné hliadky na ceste vpravo v údolí, lebo to by bol koniec ich putovania. V Taliansku sa bolo treba dostať  až do Vipitena, do kostola a kláštora kapucínov, ktorí pomáhali s presunom do Turína.

Po dlhej ceste sme sa s vďakou ubytovali v Trente v hoteli Everest.

Druhý deň sme sa potešili výhľadom na more a doputovali s našimi prosbami do Loreta. Obetovali sme ich vo Svätom dome Panny Márie z Nazareta aj za blahorečenie  dona Titusa - veľkého mariánskeho ctiteľa. Po sv. omši v kaplnke Klenotnice  a prehliadke výstavy betlehemov, kde azda nebolo figúrky, ktorá by sa nepohybovala, sme pokračovali do Ríma.

Na tri noci nás prichýlili Saleziáni na Pisane. Mali sme šťastie, privítal nás aj sám hlavný predstavený SDB don Angelo Fernandez Artime slovami „Vitajte doma“. Azda každého z nás oslovil svojou bezprostrednosťou, úprimným úsmevom  a ochotou sa s nami fotografovať. A poslal aj požehnanie všetkým našim drahým doma.

Nedeľu sme začali vo Vatikáne, na Ceste zmierenia od Anjelského hradu cez objatie námestia až cez Svätú bránu milosrdenstva v Bazilike sv. Petra. V preplnenom chráme sme sa poklonili pri hrobe sv. Petra. Pozreli si výhľad na Rím zo strechy a obetovali svoje prosby v kaplnkách baziliky. Pred poludním sme sa zhromaždili na ruženec  námestí pri fontáne, pomodlili sa ruženec so Sv. otcom Františkom, vypočuli si jeho pozdravy a pokračovali do Katakomb sv. Šebastiána. Zamysleli sme sa nad životom prvých kresťanov a prežili sv. omšu v kostolíku v areáli katakomb. V kostolíku Quo Vadis pri kópii stôp Pána Ježiša nás náš duchovný otec povzbudil, aby sme sa nebáli prijať svoj kríž a naučili sa trápenie znášať s trpezlivosťou a obetovať ho.

Vrátili sme sa k Lateránu, nazreli do Krstiteľnice, kde rodinky s typickým talianskym nadšením prežívali krst svojich ratolestí a prešli do Kaplnky sv. schodov, po ktorých Pán Ježiš kráčal k Pilátovi a ktoré sú pokryté drevom z Jeruzalema a vykonali si súkromnú pobožnosť. Ďalšou Svätou bránou sme prešli do Baziliky sv. Jána v Lateráne, poklonili sme sa pri relikviách sv. Petra a sv. Pavla a pozreli sme si obraz, v ktorom je osadené drevo z večeradla poslednej večere.

Program pokračoval návštevou Baziliky Sv. Kríža Jeruzalemského s asi najstarším krížom v Ríme. Don Jozef nás zobral k hrobu dievčatka Antonietty ktorá svoju chorú nožičku obetovala Ježišovi na kríži. Zdôraznil nám potrebu a účinnosť modlitby pod krížom, ktorej vzorom nám môže byť aj sv. Brigita Švédska, zobrazená s prosiacim pohľadom na Ukrižovaného. Klenotom návštevy bol a možnosť pokloniť sa pri relikviách , ktoré našla v Jeruzaleme sv. Helena – dva tŕne z tŕňovej koruny, klinec z kríža, drevo a nápis z kríža Pána Ježiša, drevo z kríža „dobrého lotra“, dva články prsta sv. Tomáša a  obraz  tela P. Ježiša na plátne v akom bol uložený do hrobu.

Pondelkové ráno sme začali vo Vatikáne  modlitbou za blahorečenie Božieho služobníka Titusa Zemana pred budovou Kongregácie pre kauzy svätých a potom nám v kaplnke pri najstaršom nemeckom cintoríne vo Vatikáne, kde nás privítala slovenská rádová sestrička o procese blahorečenia porozprával Jozef Zdislav Kijass. Má v agende 80 procesov blahorečenia, medzi nimi aj proces dona Titusa .

Pre tých, ktorí by chceli vedieť viac o donovi Titusovi asi toľko: Narodil sa 4.januára 1915 vo Vajnoroch ako najstarší syn z desiatich detí. Od malička sa učil dávať Boha na prvé miesto vo svojom živote. Učili ho to rodičia, pán farár, ktorému miništroval, učil sa to od príchodu do Šaštína až do svojej smrti. Teológiu študoval  v Ríme a v Chieri pri Turíne a v roku 1940 bol vysvätený za kňaza. Primície mal 4.8.1940 vo Vajnoroch. Od roku 1943 pôsobil na Rím. kat. biskupskom gymnáziu v Trnave. Keď bolo po vojne gymnázium poštátnené  a zvesené kríže, don Titus ich s ďalšími dvomi 7.2.1946 opäť zavesil, za čo bol okamžite prepustený. Po barbarskej noci 14.4.1950 sa rozhodol tajne sprevádzať nedoštudovaných bohoslovcov a klerikov do zahraničia. 31.8. to bolo šesť klerikov a jeden kňaz, 23.10. ďalších 28 kňazov a klerikov do Turína. Krátko pôsobil v Saleziánskom ústave v Linczi. V roku 1951 zorganizoval 22 člennú skupinu, v ktorej bol aj A. Srholec. Prechod cez hranice nebol úspešný a 16  členov skupiny bolo chytených. Nasledovali výsluchy v Malých Levároch, v Bratislave a v Malackách, najviac násilia vytrpel ako organizátor práve don Titus. Bol označený za vatikánskeho špióna. Po ďalších bitkách boli prevezení do samotiek v Leopoldove. Don Titusa tam videli zakrvaveného, vychudnutého, so zlomeným nosom. V dôsledku bitky ohluchol a ošedivel. Vyhrážali sa mu obesením a mučili ho veľmi nedôstojne. 22.6.1952 bol Krajským súdom v Bratislave odsúdený na 25 rokov, najprv v Ilave, potom na Mírove. Od roku 1955 bol preradený do Jáchymova na „vežu smrti“. Väzni tu drvili a balili uránovú rudu len vo väzenskom oblečení a pri mizernej strave. V roku 1956 bol premiestnený do Leopoldova a v roku 1959 do Valdíc, kde pracoval  v brusiarni skla. Podmienečne prepustený bol v roku 1964 a v roku 1967 dostal povolenie v civilnom oblečení slúžiť vo Vajnoroch tiché sv. omše bez prítomnosti veriacich a neskôr aj súhlas spovedať. V roku 1968 dostal súhlas na verejné pôsobenie , ale len popri civilnom zamestnaní. Na prelome rokov dostal dva infarkty a 8.1.1969 jeho šľachetné srdce dotĺklo. Jeho pohreb 11.1. vo Vajnoroch bol triumfom  súcitu, obdivu a vďačnosti. Sv. omšu celebroval Mons. A. Lazík a odprevádzalo ho mnoho saleziánov, diecéznych kňazov, mnohí odchovanci saleziánov, spoluväzni a široká verejnosť. Jeden z rečníkov, don Andrej Dermek ho označil za mučeníka. Zrušenie rozsudku v celom rozsahu dosiahol až jeho brat Štefan 18.8.1970.

26.2.2010 sa začal beatifikačný proces, 6.12.2012 bola ukončená jeho diecézna fáza a 13.12.2012 boli dokumenty odovzdané na Kongregáciu pre kauzy svätých vo Vatikáne, kde teraz prebieha rímska fáza.

Na otázku, kto bol don Titus možno veľmi stručne odpovedať: Je príkladom obety za kňazské a rehoľné povolania a evanjeliového odpustenia aj tým najkrutejším nepriateľom.

Ale späť k našej besede. Podľa vyjadrenie J.Z. Kijassa boli materiály do Vatikánu doručené bez jediného nedostatku. 900 stranová kniha - POSICIO- bola preštudovaná deviatimi posudzovateľmi, a všetci vypracovali kladný posudok. (V Posiciu sme si mohli zalistovať.) Na otázku, ako dlho bude  ešte proces trvať, sme dostali diplomatickú odpoveď. Človek s povesťou svätosti je bez ohľadu na to, či je, alebo nie je „beato“ vždy vzorom života.

Sám J.Z. Kijass má na starosti  procesy blahorečenia prevažne mučeníkov komunizmu z Poľska, Litvy, Kazachstanu, Rumunska, Maďarska či Albánska. Na rozlúčku sme dostali požehnanie pre ďalšie modlitby za blahorečenie dona Titusa a po spoločnej fotografii sme sa rozlúčili.

Program našej púte pokračoval prechodom Svätej brány v Santa Maria Maggiore. Svoje prosby sme preložili Panne Márii Pomocnici ustavičného pokoja a zastavili sme sa pri dreve z jasličiek v Betleheme. U Sv. Pavla za hradbami sa nám po prechode Svätou bránou otvoril úžasný pohľad na chrám bez stoličiek, poklonili sme sa pri jeho hrobe, pozreli si krížovú chodbu , podopretú stĺpmi rôznych tvarov a s rôznou výzdobou. Majú charakterizovať rôznosť ľudí, na ktorú treba prihliadať a rešpektovať ju. Obdivovali sme obrazáreň a výstavu relikvií.

Deň sme ukončili v Sanktuáriu Panny Márie zázraku lásky. Popod vežu so Svätou bránou sme sa dostali do kostolíka so zázračným obrazom, ktorého bočná kaplnka bola plná ďakovných tabúl a obrázkov. Na sv. omšu sme v riadnom rímskom daždi prebehli do vedľajšej kaplnky. Po omši nás privítalo slniečko a my sme si pozreli vyumývaný areál a prešli do nového kostola, ktorý zvonka vyzerá ako anonymná sklenená stavba, ale zvnútra vidíte, že steny sú vlastne nádherné sklenené farebné vitráže. Sanktuárium je pútnickým miestom a v nedeľu sa tam zúčastňuje pešej púte z mesta 200 až 500 pútnikov.

Deň odchodu sme začali sv. omšou. S poďakovaním sme sa rozlúčili s Rímom. Cesta autobusom  nám poslúžila na lepšie zoznámenie sa  a dozvedeli sme sa aj zážitky zo zákulisia procesu blahorečenia dona Titusa.

Veľmi silné bolo zdieľanie, zdôverenie sa s osobnými príbehmi a krížmi tých, ktorí sa potom s dôverou porúčali aj do našich modlitieb. Vypočuli sme si vysvetlenie znakov a písmen na medailóne sv. Benedikta a silu jeho ochrany proti zlu. A s radosťou sme si vypočuli list pápeža Pia XII. k novomanželom z 11.3.1942 s názvom Žena, slnko rodiny. Zistili sme, že časy sa vlastne nemenia...

Každému z nás trvalo pár dní, kým sme ako tak „strávili“ duchovný zážitok  z púte. A vďaka aj za posolstvo, ktoré by sme si chceli zachovať pre ďalší duchovný život: „Nielen veriť v Boha, ale veriť Mu, teda dôverovať.“ A neutekať pred problémami, aby sa za nás Pán Ježiš nemusel ísť dať znovu ukrižovať.

Ďakujeme všetkým organizátorom tohto krásneho podujatia a don Slivoňovi za duchovnú službu, nákazlivý optimizmus a inšpirácie na obohatenie nášho duchovného života.

Použité:

Radošinský, M.T., 2014: Don Titus Zeman mučeník za záchranu duchovných povolaní.

Slivoň, J. , vyd. Don Bosco2015: Titus Zeman: Existuje aj iné riešenie.

Vyd. Don Bosco, 2010: Deviatnik za blahorečenie Božieho služobníka Titusa Zemana.

www.priateliatitusazemana.sk

S. Nádaská, V. Chríbik

Farnosť Senec © 2012 Všetky práva vyhradené.

Created by JuVi