Hospodárenie farnosti

"§ 1. Katolícka cirkev môže na základe vrodeného práva nezávisle od občianskej moci nadobúdať, vlastniť, spravovať a scudzovať časné majetky na dosahovanie cieľov, ktoré sú jej vlastné. § 2. Vlastnými cieľmi sú najmä: usporadúvať božský kult, starať sa o slušné materiálne zabezpečenie kléru a iných služobníkov, vykonávať diela posvätného apoštolátu a dobročinnej lásky najmä voči chudobným." (kánon 1254 Kódexu kánonického práva)

Život Cirkvi ako život každej ľudskej inštitúcie je spojený s vlastníctvom a správou časného majetku potrebného pre dosahovanie cieľov tejto inštitúcie. Sekularizačný tlak na Cirkev chce vytvoriť dojem Cirkvi ako mocenskej a bohatej inštitúcie, čo spôsobuje, že ekonomické záležitosti Cirkvi sú často mystifikované. Cirkevné právo ukladá presné pravidlá správy časného majetku Cirkvi, o ktorých je možné sa dočítať v piatej knihe Kódexu kánonického práva.

Za ekonomické spravovanie farnosti nesie plnú zodpovednosť farár farnosti.

"Farár zastupuje farnosť vo všetkých právnych záležitostiach podľa normy práva; má dbať, aby sa farské majetky spravovali podľa normy kán. 1281-1288." (kánon 532 Kódexu kánonického práva)

Je potrebné, aby sa správal v súlade so štátnymi zákonmi, ale každý nositeľ úradu v Cirkvi sa za ekonomické spravovanie jemu zvereného majetku zodpovedá vnútri Cirkvi svojmu predstavenému, a nie spoločenským či politickým subjektom. Každý správca v Cirkvi, vrátane farára, nesie zodpovednosť za zveľaďovanie a zodpovedné nakladanie s majetkom Cirkvi, aby tento mohol napomáhať k dosahovaniu cieľov, ktoré sú Cirkvi vlastné.

"Všetci správcovia sú povinní plniť svoju úlohu so starostlivosťou dobrého hospodára." (kánon 1284 Kódexu kánonického práva)